Dieťa v aute

Autor: Nora Jurčiová | 11.8.2011 o 21:29 | (upravené 11.8.2011 o 22:50) Karma článku: 4,02 | Prečítané:  920x

Prežiť v pohode cestu s malým dieťaťom v aute môže byť niekedy umenie. Aby ste nemuseli desiatky kilometrov prejsť s vreskúňom pripútaným v autosedačke vedľa vás, nemusíte ho nechávať doma, stačí len dosiahnuť, aby sa váš anjelik na toho vreskúňa nepremenil.

Pozor, dieťa v aute!Pozor, dieťa v aute!N. Jurčiová

Pre deti je azda najväčším nepriateľom autosedačka. Ale bohužiaľ, tá je nevyhnutná.
Každé dieťa musí mať vlastnú autosedačku a cestu by nemalo absolvovať inač, než byť pripútané v nej. Nie kvôli zákonu, ktorý to prikazuje, ale kvôli jeho vlastnému životu. Neviete, aký magor môže do vás za rohom domu naraziť, aj keď je váš manžel zdatný šofér. No vaše dieťa už prešlo do neovládateľného amoku, váš adrenalín stúpa, boli by ste už najradšej v cieli...No pred vami je ešte xyz kilometrov.

Ak sa chystáte cestovať na dlhšiu trasu (to znamená nie do mesta na nákup), je dobré si cestu naplánovať tak, aby vaše dieťa v čase štartu už chcelo spať. Mnohí si preto volia možnosť cestovať v noci. Väčšina detí obvykle prespí celú noc. Preto, ak mu nevadí autosedačka, je pravdepodobné, že prespí aj celú nočnú cestu.  Ak sa zvykne v noci budiť, napríklad na kŕmenie, treba to zabezpečiť aj počas cesty. Dojčiace mamičky nadojčiť dieťa najlepšie nevybraté z autosedačky /dá sa to!/, nedojčiace fľašou. To je prípad cesty, ktorá môže prebehnúť úplne bez problémov.

No, čo ak cestujeme cez deň?? Tak cestujeme v čase, kedy má náš poklad spať.
No poklad sa vyspí, a díva sa, kde sa to prebudil. Ešte chvíľu sa díva, ale už by aj rád robil ničo iné, ako len sedel s nohami napred, pozeral na rýchlo sa pohybujúce obrazy za sklom alebo na maminku sediacu vedľa. Začína prvé mrnkanie. Nasleduje ďalšie, ktoré je hlasnejšie. A tak pohotová mamička chytro siahne pod sedačku a vyťahuje igelitku plnú hračiek a podáva jednu z nich svojmu drobcovi. Ten si ju vezme, hrá sa, ale nie dlho. Tak maminka podáva ďalšiu. Tá dopadne rovnako. Nielenže doma, ešte aj tu sa musí hrať s rovnakými hračkami. Chcelo by to niečo nové. Tak maminka vyťahuje peňaženku. Jeeej, to je niečo! Drobcovi sa rozžiaria oči. Berie čierne čudo do rúk a skúma z každej strany. Nakoniec sa mu to podarí otvoriť  a skúma z vnútra. Farebné kartičky vyťahuje von. Kreditka, zdravotná kartička, vodičský, či občiansky, všetko treba aj ochutnať! Potom nájde maminkinu a tatíkovu fotku, tak sa usmeje :-) a skúmanie pokračuje. Narad prichádzajú ďalšie priečinky. A drobec vyťahuje papieriky, ale tie sú nezaujímavé. Dvadsať eurovka padá pod sedačku. Keď je už celá peňaženka preskúmaná nasleduje ju tiež. Drobec sa opäť díva. A po čase opäť mrnká. Zišlo by sa spraviť pauzu.
A tak tatík hľadá miesto, kde by zastavil. Nakoniec ho našiel. Drobca vyberiete z autosedačky, nakŕmite, prípadne aj prebalíte a dáte naspäť a pokračuje sa v ceste. Ale to si mama vôbec nemala robiť! Vreskúň sa začína objavovať. A tak prichádza na rad ďalšia obúbená hračka. Mobil. Drobec natiahne ruky, vezme mobil, ale stále sa mračí a dáva jasne najavo, že taký nechce. A tak maminka musí zapnúť video. A už sa smeje. Už je dobre. Aspoň na chvíľu. No keď prejdete celú videotéku, prehráte všetky detské pesničky, drobec sa začína čoraz hlasnejšie nudiť a vy zas modliť, nech ste už tam!
V takejto chvíli už naozaj treba byť výmyselník, ako dieťa zabaviť. U nás je už len to modlenie, nech sme v cieli. 

A čo najviac zbožňujem na cestovaní je, ak nám náš poklad konečne zaspí 20 minút pred cieľom...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Slováci ponúkajú za železiarne najviac, Američanom sa to máli

Ani jeden zo záujemcov neponúka za košickú huť cenu, ktorá by zodpovedala predstavám U. S. Steelu. Predaj nateraz nebol uzatvorený.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.

DOMOV

Päť podnetov, Harabin trestom stále uniká

Kolegovia ho zatiaľ ani raz neuznali za vinného.


Už ste čítali?